Černý dort je pútavý, dojemný a vskutku veľmi dobre napísaný viacgeneračný román, kde sa striedajú prítomnosť s minulosťou a ktorý pokrýva mnoho tém. U mňa najviac zarezonovalo dedičstvo v podobe torty, ktorá podľa môjho názoru akokeby predstavovala identitu rodiny Elizabeth Bennetovej, ich kultúrnu príslušnosť a niečo, čo vás ako človeka navždy identifikuje, aj keď budete žiť ďaleko od domova a úplne inak, ako by sa dalo po vašom narodení predpokladať ...
Kniha sa tiež dotýka témy rasizmu, postavenia ženy v spoločnosti, vzťahu a nekonečnej láske rodiča k dieťaťu a naopak, je o očakávaniach a sklamaniach, no je tam toho naozaj dosť, o čom by sa dalo diskutovať .... Čo by som trošku vytkla, bolo veľké množstvo postáv, ktoré postupne vstupovali do deja a vždy ma na chvíľu zmiatli, no uvažovala som, či to tiež nie je obrazom nejakej rozvetvenosti rodiny a kultúrnej rozmanitosti ...
.
Veľmi dobrý debut skrýt

Máte radi príbehy o rodinách, ktoré sa rozpínajú desaťročiami?
Tak sa zoznámte sa s Bennettovcami - s rodinou s kopou tajomstiev čakajúcich na odhalenie.

Černý dort je veľmi chytľavo napísaný román s multikultúrnymi postavami a prostredím, a rozoberá rôzne náročné témy (identita, neuplná rodina, sexualita, diskriminácia, znásilnenie, nútená adopcia...). Viacero uhlov pohľadu a striedajúce sa časové roviny obzvláštňujú už tak zaujímavý príbeh karibského dievčaťa menom Covey, ktorý postupne zapadne do životov kalifornských súrodencov Byrona a Benny.
Hoci postavy majú tajomstvá a niektoré sú šťavnatejšie než samotná čierna torta, po ktorej román dostal meno, autorkiným cieľom nie je čitateľov nimi šokovať. Odhaľuje ich postupne, bez veľkej drámy a skôr sa sústreďuje na ich psychologický dopad na postavy.
Ako celok je kniha napísaná pekne, na debut dokonca vynikajúco.
Kto má rád spoločenské romány, tento by si nemal nechať újsť minimálne pre zaujímavé pozadie postáv. Patrí k tým knihám, vďaka ktorým do seba spolu s príbehom nasajete aj kultúru iných národov a pričuchnete k ich dejinám a spôsobu života. skrýt

Knížka se nečte úplně lehce. Je totiž psaná z pohledu celé řady postav – kromě Eleanor i z pohledu Byrona, Benny, Eleanořina otce, jejích kamarádek. Dějově se navíc často vrací zpátky do minulosti a odehrává se postupně na karibských ostrovech, ve Velké Británii a ve Spojených státech. Přiznám se, že díky tomu jsem měla zejména ze začátku problém se v ději zorientovat a do knížky se začíst, ale postupně mne vtáhl a nakonec jsem ho četla se zájmem a chutí. Je to příběh, který má hodně vrstev, příběh o rodinných vztazích, přátelství, o nepochopení i nalézání porozumění , o síle vzdorovat osudu a jít si za svým cílem. Dotkne se i problémů souvisejících s rasismem, přistěhovalectvím a ochranou životního prostředí. A řekla bych, že je v tomto případě dobré přečíst si i závěrečné slovo autorky (které já mám tendenci občas přeskakovat, protože v něm autoři dost často jen děkují svým nakladetelům, editorům, poradcům a rodinným příslušníkům za pomoc a podporu při psaní knihy), protože tentokrát se v něm alespoň rámcově naznačuje, odkud autorka čerpala, pokud jde o historické reálie.
Jediné, co mne na knize moc nezaujalo, je obálka - nemám tenhle typ obálek moc ráda a kombinace modré, zelené a oranžové mi nějak nesedí. Ale k přečtení bych knihu s klidným srdcem doporučila. skrýt