Po knihe Psí štěstí som si nemohla nechať ujsť ďalšiu romantickú oddychovku z prostredia malebného mestečka Lichterhaven, ešte k tomu, keď v nej hrá hlavnú úlohu nezbedný štvornohý kamarát. Môžem povedať, že tento príbeh sa mi páčil ešte viac ako jednotka a užila som si ho od začiatku do konca.

Christinu som si obľúbila už v predchádzajúcej časti. Viedla vlastnú školu pre psov a bolo vidieť, že táto práca ju baví a zvieratá naozaj miluje. Bola to sympaťáčka, mala srdce i hlavu na správnom mieste a vždy bola ochotná podať pomocnú ruku. Zamilovala som si aj jej rodinu, v ktorej vládla láska, vzájomná podpora, blízkosť, porozumenie a i časté doberanie a vtipkovanie.

Ben si tiež získal moje sympatie, hoci je pravda, že keď ho ovládla jeho múza, vedel byť aj pekne neznesiteľný. Bol to však talentovaný umelec, takže rešpektujem, že občas zabudol na skutočný svet a venoval sa len svojmu umeniu.

Samozrejme, nesmiem zabudnúť ani na Bossa, našu hlavnú hviezdu. Jeho meno ho presne vystrihovalo, bol to taký malý šéf a často museli byť veci podľa neho, inak si postavil hlavu. Bol to mladý psík a so svojím bývalým majiteľom si zažil veľa zlého, preto teraz ľudom nedôveroval a radšej si držal odstup. Bavilo ma sledovať, ako si s Benom k sebe postupne hľadali cestu. Nesmierne som si užívala aj kapitoly z jeho pohľadu, neraz som sa na nich pobavila.

Nechýbala ani romantika. Prvé stretnutie Christiny a Bena nedopadlo úplne podľa predstáv, ale potom už preskočila iskra a ja som sa pri čítaní ich spoločných chvíľ musela len prihlúplo usmievať.

Obyvatelia Lichterhavenu opäť dodali príbehu priateľskú atmosféru. Už som to spomínala viackrát, ale zbožňujem prostredie malých mestečiek, kde sa všetci navzájom poznajú, každý vie o každom všetko, pomáhajú si a podporujú sa.

Autorka tu už tak trochu naznačila, komu sa bude venovať ďalšia časť a musím povedať, že na túto dvojicu sa už veľmi teším. Hlavne som však zvedavá na nového štvornohého kamaráta. skrýt