Zistila som, že táto séria sa krásne rozrastá a aktuálne má už 16 dielov. To ma veľmi teší, pretože ja sa určite chystám na každý jeden a verím, že kvalitou a úrovňou budú stále na podobnej vlne. Z aktuálnych troch častí, ktoré sú u nás preložené ma zatiaľ táto bavila najviac. Zápletka bola naozaj skvelá, vyšetrovanie a odhaľovanie pravdy dávalo zmysel a nechýbali ani prekvapivé zistenia a zvraty.

Prípady Josie Quinnovej sa zatiaľ vždy týkali aj jej súkromného života, ale tu išlo doslova o prepieranie jej vlastnej špinavej bielizne. Vyšetrovanie ukázalo, že s vraždou súvisí Josiena matka, ktorú už dlhé roky nevidela a Josie z toho vôbec nie je nadšená. Kapitoly z prítomnosti striedajú tie z Josienho detstva a teda musím povedať, že boli nechutné. Tieto ožraté, zdrogované a sebecké kreatúry bývajúce v prívesoch, ktoré každú noc spávajú s iným chlapom fakt neznášam.

Vyzerá to, že Josie sa už zo smrti svojho exmanžela spamätala a je možno pripravená aj na nový vzťah. Celkom sa teším, ako sa bude vyvíjať v ďalších dieloch a dufám, že Josie prestane byť taká panovačná. Pretože niekedy sa správa veľmi nebojácne a neohrozene a nakoniec jej prejde cez rozum starnúca a chorá šesťdesiatročná žena. Našťastie má ale za sebou skvelý tím, ktorí je vždy po ruke a nikdy ju nenechá v štichu.

Výborne prepracované pozadie a tajomstvá z minulosti nedovolili, aby som knihu dokázala len tak odložiť a ak by som mala viac času, určite by som ju s veľkou chuťou prečítala pokojne aj na jedno posedenie. Presne takéto detektívky vyhľadávam a mám najradšej. skrýt

Matkin hrob som si vychutnala od prvej stránky až po poslednú, Lisa Regan totiž opätovne dokázala, že skutočne vie písať, a, čo je hlavné, že sa dokáže so svojím čitateľom pohrať ako mačka s myšou. K pochmúrnemu jesennému počasiu sadne ako uliata, Josie Quinnová sa nechá svojou minulosťou stiahnuť naozaj hlboko a do toho všetkého ju ešte čaká mŕtvola ledabolo zahrabaná v lese.

Ide o výborne spracovaný triler s prekvapivou zápletkou, jedinečnými prvkami a hlavnou postavou, ktorá z času na čas lezie na nervy – mňa osobne celkom štvala Josiina averzia voči akýmkoľvek pravidlám, no je pravda, že v tomto kontexte to bolo skôr výhodné. Dej nie je ani na malý moment jednotvárny, do diania neustále vstupujú nové a nové aspekty a autorka tak nedovolí čitateľovi vydýchnuť. Textu pridá dynamickosť krátkymi kapitolami a svižným akčným tempom, vďaka čomu takmer 400 stranovú knihu zvládnete na jeden šup.

Pevne verím, že nám vydavateľstvo prinesie štvrtú a piatu a šiestu... časť a to čím skôr a úprimne vám závidím, že máte knižku ešte len pred sebou. skrýt