Spočiatku som mala problém sa do knihy začítať, na vine bol autorkin štýl, ktorý ma kvôli niečomu, čo neviem presne určiť, vyrušoval. Ale postupne som sa začítala a preniesla sa do tajomného domu obklopeného hmlou na Vysočine.
Hlavnou hrdinkou je Noémi, ktorá prichádza na Vysočinu, aby zistila, čo sa stalo s jej sesternicou, ktorá v tajomnom liste spomína duchov a ľudí v stenách. Temný dom nazývam Vysočina obýva zvláštna rodina, ktorú Noemi postupne spoznáva, hoci to nie je prijemné spoznávanie. Výnimkou je Francis, ktorého by Noémi mohla nazvať jediným priateľom na tomto odľahlom mieste.
Znepokojujúce sny, večne prítomná mliečka hmla okolo domu, nevraživé správania obyvateľov domu, či temné chodby pomaly odhaľovali svoje takomstvá. A že to boli poriadné tajomstvá.
Viem si tento príbeh predstaviť ako filmové spracovanie, kedy by som mala zimomriavky pri odhalení tajomstiev rodiny, ktoré som teda ani náhodou netipovala. skrýt

Príbeh má pomerne svižné tempo, autorka sa s úvodom veľmi nenaťahovala, v podstate už v druhej kapitole sa spolu s hlavnou hrdinkou Noemí ocitáme v dome plnom bizarností, kde už odpradávna masovo zomierali mexickí robotníci a kde vraj aj steny majú uši.
Celú dobu ma poháňala jediná myšlienka – musím zistiť, čo presne sa tam odohráva, inak sama zošaliem! Ak to nie je typická ducharina, čo sa to potom v dome deje? Ako sa dajú vysvetliť všetky tie nechutné nočné mory, vidiny a viac než podivuhodné správanie obyvateľov? Od začiatku až po samotný koniec som teda bola napätá ako guma v gatiach a čakala na to grandiózne odhalenie na záver, ktoré ma ani najmenej nesklamalo.
Avšak aj napriek tomu, že som si čítanie veľmi užívala, mi tam chýbala nejaká tá hlbšia myšlienka alebo odkaz, vďaka ktorému by som si ju navždy zapamätala... no jednoducho a prosto chcela som v nej nájsť to, kvôli čomu si ju stovky ľudí tak zamilovali, no nepodarilo sa mi to. skrýt

V prvom rade musím povedať, že hororové príbehy zvyčajne nečítam, keďže som dosť veľký strachopud a nerada sa bojím. Pri Mexickej gotike som sa ale rozhodla spraviť výnimku a urobila som veľmi dobre. Vyzerá to tak, že toto bol horor presne pre mňa - vôbec nie strašidelný, občas dosť nechutný (čo mne vôbec nevadí, ale ak vyslovene nemáte radi nechutné a násilné scény, asi trochu pozor) a s dôležitou príbehovou linkou mimo tej hororovej.

Veľmi sa mi páčila hlavná hrdinka Noemí a jej charakter. Bola temperamentná, drzá, vymykala sa konvenciám mexickej spoločnosti 50. rokov, kedy ženy nemali rovnocenné práva, bola márnivá a rozhodne si bola vedomá svojich "ženských zbraní", ktoré veľmi často využívala. Napriek tomu však túžila po vzdelaní a dosiahnutí niečoho viac, než len uzavretie výhodného manželstva a nebála sa postaviť sama za seba.

Trochu som sa obávala vysvetlenia, čo sa vo Vysočine deje a ako sa z toho autorka vymotá. Bála som sa, že záver mi pokazí celú knihu, ako sa mi to už zopárkrát stalo najmä pri thrilleroch a na základe niektorých recenzií som si myslela, že toto bude podobný prípad. Ukázalo sa však, že som sa bála zbytočne. Záver mi prišiel úplne prirodzený a skvelo zakončil celú knihu.

V neposlednom rade musím ešte pochváliť preklad, kniha sa čítala úplne prirodzene a veľmi oceňujem poznámky prekladateľa, ktorý pridal vysvetlenie španielskych slov, ktoré boli v texte občas použité. Naozaj dúfam, že si budeme môcť prečítať aj ďalšie autorkine knihy. Zatiaľ siahnite po Mexickej gotike a užite si jej čítanie minimálne tak ako ja. skrýt