Kniha Papierové dievča z Paríža už podľa obálky predpovedá, že príbeh s témou rodinnej histórie a s ňou spojeného tajomstva nás prevedie v čase, späť do obdobia II. svetovej vojny. No v knihe sa okrem autentického príbehu boja jedného dievčaťa s jej malým svetom, v ktorom žije, stretávame aj s témou depresie. Kniha však vôbec nie je depresívna, ako by sa mohlo zdať - áno, je svojim spôsobom tragická, ale s pozitívnym koncom uzmierenia a prijatia neľahkej pravdy. Príbeh je rozprávaný dvoma postavami- Alice nás sprevádza prítomnosťou, Adalyn nás prenesie do čias vojny, a vďaka jej príbehu máme možnosť čítať, ako sa v tej dobe žilo vo Francúzsku, a čo všetko obnášal život v odboji. Priznám sa, pribeh Adaly, utajená sestra Alicininej babky, ma pohltil viac, ale celkovo môžem povedať, že kniha sa čítala veľmi dobre a kapitoly rýchlo odbúdali. Štýl rozprávania príbehu veľmi sadol. Príbeh gradoval, aj aj keď sme od začiatku vedeli, že Adalyn nie je tá zlá, autorka nás nechala v napätí, ako došlo k určitým skutočnostiam, ktoré sa Alice podarilo odhaliť. Romantická linka, ktorú autorka zasadila do oboch príbehov sa čítala ľahko a oživovala dej, a zároveň nám dala možnosť vidieť, ako odlišná láska vie byť - v súčasnosti si ani nevieme predstaviť, ako o svoju lásku museli bojovať ľudia, ktorí na vlastnej koži zacítili živé zlo.
Všetkým, ktorých baví téma II. sv. vojny knihu odporúčam, cez príbeh tejto rodiny nám ukáže stranu francúzskeho odboja, a aj keď to nie je historická kniha, ale beletria, vieme z nej čerpať veľa informácií. skrýt