Psí štěstí bola naozaj taká pohodová romanca, ako sa píše na obálke. Malé mestečko, rozkošný psík, rodina, priateľstvá, láska... malo to svoje čaro.

Priznám sa, že k Mel som si hľadala cestu trochu dlhšie. Zo začiatku bola tak trochu chladná, utiahnutá, samotárska, bojazlivá a nepáčilo sa mi jej správanie v niektorých momentoch (najmä vtedy, keď sa k nej obyvatelia malého mestečka správali tak láskavo a ona nad mnohými vecami len ohŕňala nosom). Aj keď rozumiem, prečo bola taká, aká bola, niekedy som s ňou jednoducho nemohla súhlasiť. Mala okolo seba postavené vysoké hradby, ktoré sa len ťažko búrali. Držala si od všetkých odstup, takmer nikoho si nepustila bližšie k telu, svoje emócie zamkla hlboko vo svojom vnútri. Pobyt v tomto malom mestečku ju však prinútil zmeniť pohľad na niektoré veci, trochu sa uvoľniť a neskôr som si ju celkom obľúbila.

Alex bol od začiatku absolútne zlatíčko. Tento chlap mal hlavu i srdce na správnom mieste a pre ostatných by sa aj rozdal. Obľúbila som si aj jeho rodinu, hoci bola veľká a miestami poriadne chaotická, bolo cítiť, ako sa všetci ľúbia a vždy sú tu jeden pre druhého. To môžem povedať aj o ostatných obyvateľoch mesta. Tvorili súdržnú komunitu a starali sa jeden o druhého. I Mel prijali s otvorenou náručou a vždy, keď mohli, tak jej pomohli.

Obdivujem Alexa, že mal s Mel toľkú trpezlivosť. Nemal to s ňou vôbec jednoduché, vždy, keď sa zdalo, že urobili nejaký posun, zasa sa stiahla, no on to nevzdával. Bol odhodlaný jej dokázať, že jej život je viac než len práca a že by sa nemala báť otvoriť svoje srdce druhým.

Samozrejme, nesmiem zabudnúť ani na Čoko, bez ktorej by to nebolo ono. Páčilo sa mi, že autorka do príbehu zakomponovala aj ,,psí pohľad" a my sme tak mali možnosť nazrieť do myšlienok tohto milujúceho psíka. Okrem dávky rozkošnosti to dodalo príbehu aj dávku humoru. skrýt