Čerstvý morský vánok. Vôňa cestovín, bazalky, citrónovníkov a sladko trpká chuť prosecca. To je Vila v Taliansku.

Ľahký a letný príbeh, ako stvorený na dovolenku pri mori. Alebo aj na čítanie po práci,na dvore, pri bazéne, či len na balkóne alebo záhrade. Jednoducho počas leta.

Príbeh nie je presladený láskou, skôr vynikajúcim jedlom a drinkami. Hneď by som sa premiestnila do Vily Salvatorovcov a užívala si prázdniny spolu s nimi.

Avšak nebolo to len o užívaní si Talianska. Bolo to aj o rodine, láske a ťažkých rozhodnutiach z minulosti. V každom prípade klasická Julie. Za mňa určite odporúčam. skrýt

Akonáhle na obálke zbadám meno Julie Caplin, ani neváham. Veľmi dobre totiž viem, že to bude vynikajúca oddychovka so silnou ženskou postavou v hlavnej úlohe a milým romantickým príbehom, nad ktorým sa nebudem chcieť prestať usmievať.

Vila v Taliansku prináša kopu slnka, piesku, mora, rodinného tajomstva a, v neposlednom rade, jedného neodolateľného džentlmena... no je treba ešte niečo dodať? Čitateľ sa aj v tomto prípade dočká uvoľneného tempa, zamiluje si srdečné úsmevy miestnych obyvateľov a nadýcha sa podmanivej prímorskej atmosféry. Sú to práve prekrásne opisy okolia a autorkin talent vystihnúť presne to pekné, čarovné na každom mieste, čo ma vždy naláka na jej nový román.

Veru splnila všetky moje očakávania a ja sa z nej snáď ani nemôžem viac tešiť. Julie píše perfektne a jej príbehy vďaka tomu nie sú až také predvídateľné ako tomu býva u iných autoriek. Samozrejme, že už z anotácie si viete domyslieť, ako to celé dopadne, no na všetky tie drobnosti pomedzi to, salvy smiechu, trapasov a dobrej nálady, na to vás veru nepripraví nikto. skrýt

4,5*/5*
Príjemné, letné, oddychové a vtipné čítanie, nie len pred prípadnou cestou do Talianska na navodenie tej správnej dovolenkovej pohody, ale aj čítanie hocikedy v roku, napr. ako spomienka na strávený čas v Taliansku.

Autorka nás sprevádza nádherným pobrežím Amalfi a cítime sa, akoby sme sami ležali na slnkom zaliatej pláži. Oboznamuje nás s jedlom a nápojmi, ich prípravou a názvami, kedy len pri čítaní sa nám slinky zbiehajú. Predstavuje nám aj miestne tradície a zvyklosti, a to všetko spolu s príbehom členov prominentnej rozvetvenej rodiny dovolenkujúcej vo vile nad morom.

Medzi hlavnými hrdinami, ktorí mi boli veľmi sympatickí (vlastne, všetky postavy mi boli veľmi sympatické a čo ma prekvapilo, bez náznaku hviezdych manierov, keďže boli v centre záujmu spoločnosti) sa rozvíja vzťah, u ktorých bola vzájomná náklonnosť všetkým jasná, len im dvom dlho nie. Všetci sú milí, veselí a pohodoví pôžitkári, ktorí si dovolenku vedia vychutnať. Je tu vyzdvihnutá súdržnosť rodiny, aj keď jedinci majú veľmi rozdielne povahy a rôzne príbuzenské vzťahy. A to sú, myslím si, črty typické pre taliansku mentalitu všeobecne.

Ako to už pri romantických knihách býva, aj tu sú základná dejová línia a záver predvídateľné, čo vôbec neuberá zo záujmu prečítať knihu bez odkladania, aj vďaka vtipným dialógom, zaujímavému prepletenému príbehu a miernou dramatičnosťou v závere. Opismi citrónových alejí, rybích trhov, byliniek, obchodíkov, kaviarní, mora a prostredia je kniha takým malým geografickým a gurmánskym sprievodcom časťou Talianska a mini slovníkom taliančiny 😃 Ja som sa veľmi bavila. skrýt

Pred pár týždňami vyšiel už 11.diel série Romantické úteky, ktorá je pre mňa zárukou, že dostanem príjemný príbeh. Tentokrát nás autorka zobrala do Talianska a ja som si to nemohla nechať ujsť.

Vila v Taliansku je ideálne letné a dovolenkové čítanie. Autorkinou silnou stránkou je opis prostredia, čo sa potvrdilo i v tejto novinke. Pobrežie Amalfi bolo popísané naozaj krásne, mali sme možnosť navštíviť rôzne zaujímavé miesta, až som mala chuť tam tiež vycestovať. Doslova som cítila ich atmosféru a mala som pocit, akoby som tam tiež reálne bola.

Lia bola sympaťáčka, ktorú som si hneď obľúbila. Nedávno sa dozvedela tajomstvo o svojej rodine, čo ňou dosť otriaslo a cítila sa stratená. Ovplyvnilo to i jej prácu, takže sa rozhodla, že na chvíľu zmení prostredie. Snažila sa všetko spracovať a opäť nájsť samú seba.

Raph... no to bol iný prípad. Tento chlap ma od začiatku nesmierne vytáčal. Rozumiem, že jeho rodinu už neraz využili a on sa ju snažil chrániť, ale čo je moc, to je moc. Stále som dúfala, že sa konečne umúdri a keď už to vyzeralo nádejne, zasa urobil niečo, čím si to u mňa pokašľal. My dvaja sme si proste k sebe cestu nenašli.

Za to jeho rodina bola úžasná a ja som si ju zamilovala. Bola veľká, hlučná, chaotická, no bolo cítiť, ako sa všetci veľmi ľúbia, držia pri sebe a podporujú sa. Aj Liu medzi seba privítali s otvorenou náručou. Nesmierne som sa bavila na ich neustálom doberaní a podpichovaní. Práve oni sa podieľali na vytvorení priateľskej, pohodovej, uvoľnenej atmosféry celého príbehu.

Romantická linka sa začala dobre, črtal sa nám tu skvelý príbeh v štýle od nepriateľstva k láske. Zoznámenie Lia a Rapha nedopadlo dobre a pri každom ďalšom stretnutí si ,,skočili do vlasov". Raph sa k nej správal otrasne, až som mala chuť ho preplesknúť, nech sa konečne spamätá. Lenže aj keď sa začali zbližovať, Raph Liu neustále podozrieval z niečoho nekalého a to bol pre mňa kameň úrazu. Nemala som totiž pocit, že by sme z tej nenávisti úplne prešli k láske, aspoň z jeho strany. Veď ako môžeš povedať, že niekoho ľúbiš, no pritom mu stále neveriť? Keby sa celý čas nesprával (s prepáčením) ako debil, kniha by dostala aj plný počet hviezdičiek. skrýt