Autorka Emma Donoghue si ma už pred rokmi získala knihou Prevtelenie, ktorá mi napriek drsnému a nepeknému príbehu dokonale sadla.
Volanie hviezd sa jej náladou podobá.
Na prvý pohľad možno nevyzerá veľkolepo, ale skrýva v sebe dojímavý, trpko-smutný príbeh zo života bežných ľudí, ktorý končí iskierkou nádeje, takou potrebnou v ťažkých časoch.

Hoci názov knihy pôsobí trochu ako z iného sveta, nejedná sa o žiadny sci-fi ani fantasy príbeh.
Centrom románu je dublinská nemocnica na jeseň roku 1918, v ktorej pracuje zdravotná sestra a pôrodná asistentka Julia Powerová. Príbeh sa odohráva počas troch dní jej služby na oddelení tehotných pacientiek, ktoré sa nakazili španielskou chrípkou.

Svet je ochromený ešte stále pretrvávajúcou vojnou a pandémiou chrípky, proti ktorej sa takmer nedá bojovať.
Julia zápasí o život nastávajúcich matiek a ich detí v stiesnených podmienkach improvizovaného oddelenia. Nemocnica trpí nedostatkom materiálu a personálu, a tak Julia dostane k ruke nevzdelanú, no veľmi oduševnelú chovanicu zo sirotinca menom Bridie. Tri dni, ktoré spolu v nemocnici prežijú, obom zmenia život.

Príbeh je pomerne komorný a odohráva sa na malom priestore, je však plný napätia a emócií. Autorka píše tak autenticky, až má čitateľ pocit, akoby stál vedľa Julie, keď ošetruje pacientky a pomáha deťom na svet. Nielen po technickej stránke sú však scény také realistické. Je to najmä vďaka pocitom, ktoré s čitateľom Julia zdieľa. Jej starosti sú aj Vašimi starosťami, túžite priložiť ruku k dielu, pomôcť jej, Bridie i trpiacim ženám na nemocničných lôžkach.

Výborné, živé postavy sú ďalším plusom tohto románu. Hoci sa s nimi stretneme len na pár hodín, zdá sa, akoby sme ich poznali celý život.

Je mi jasné, že sa nájdu čitatelia, ktorých kniha nezaujme a povedia, že to bol len samý pôrod, meranie teploty a príprava horúcej whiskey (áno, aj toto bol zjavne v minulosti liek), a že až ku koncu sa tam našli nejaké náznaky deja.
Nie je to pre fanúšikov rýchlej akcie, ale ak máte radi intímnejšie príbehy, myslím si, že Vás tento konkrétny môže osloviť.
Je výnimočný ešte aj tým, ako v mnohom odzrkadľuje súčasnú pandémiu. Pretože aj keď od vyčínania španielskej chrípky uplynulo vyše sto rokov, ľudia sa priveľmi nezmenili...

Mne osobne Volanie hviezd zahralo na všetky struny a ku knihe sa určite ešte v budúcnosti vrátim. Želala by som si síce iný koniec, ale nie preto, že bol zlý. Len by som rada dopriala niektorým z hrdiniek šťastnejší osud.

Ak sa Vám páčilo Prevtelenie, vyskúšajte aj Volanie hviezd. A ak ste ešte od autorky nič nečítali, dajte jej šancu, hlavne ak Vás bavia historické kúsky. Možno vo Volaní hviez objavíte rovnaký poklad ako ja. skrýt